(Ne)otváranie darčekov na oslave.

Rozbaľovanie darčekov – hádam najočakávanejší okamih každej oslavy. Doteraz sme ich vždy otvárali priamo na oslave, lebo veď „tak by to malo byť“. Priznávam však, že nejeden krát som sa zamýšľala nad tým či by nebolo lepšie otvoriť ich až neskôr. A k čomu som dospela? Na najbližšej oslave ich syn otvárať nebude!

Nie, neboj. Nie som matka tyranka čo nedopraje dieťaťu radosť. Len si myslím, že si tú radosť užije ďaleko viac  neskôr, v kľude po tom čo utíchne „humbuk“ oslavy. A myslím, že to tak bude lepšie nie len pre neho.  Čo ma k tomu vedie? Skúsim to jednoducho vysvetliť v nasledujúcich bodoch.

Čas s priateľmi a spomienky

Narodeninová oslava by mala byť najmä o čase strávenom s kamarátmi. Nie je dôležité čo kto oslávencovi podaruje, ale skôr to čo s kamarátmi na oslave zažijeme. To sú tie pravé spomienky.

Práve rozbaľovanie darčekov odpútava pozornosť detí od zábavy. Navyše, akonáhle sa pred deťmi objaví kopa nových hračiek je už ťažké znova upútať ich pozornosť späť na zábavu.

Aby sa malí hostia necítili „frustrovane“

Narodeninová oslava by mala byť predovšetkým o zábave. A to nie len pre oslávenca, ale aj pre jeho hostí. Rozbaľovanie darčekov môže zábavu mierne narušiť alebo dostať niektorého hosťa do „trápnej situácie“.

Môže sa stať, že si niekto nemôže dovoliť drahý darček – niekto dá menej, iný viac. Niekto kúpi rovnaké, alebo niečo čo už dieťa doma má. „Najhoršia situácia“ nastáva ak oslávenec dostane niečo, po čom túži niektorý z jeho hostí. To môže detskú dušu veru niekedy riadne zabolieť a mrzutá nálada je razom na svete. A to na oslave hádam nikto nechce ?

Malý „nevďačník“

Od určitého veku sa dieťa pri rozbaľovaní darčekov môže cítiť pod tlakom. Čo ak sa nenadchne pri darčeku dostatočne? Čo ak si niekto všimne, že ho darček úprimne nepotešil? Zahral som to dobre?

Aj toto môžu byť myšlienky, ktoré môžu oslávencovi víriť v hlave. Nehovoriac o tom, ak si takú neželanú reakciu všimne darca. Takáto situácia môže znepríjemniť chvíľky na oslave.

A neberme to tak, že by som vychovávala „nevďačného spratka“. Synovi sa snažíme vštepovať hodnoty, ale povedzme si úprimne, aj my dospelí sa nie vždy pri nevhodnom darčeku dokážeme pretvarovať.

Nie som lakomec, ale..

A pomaly sa dostávame k poslednému bodu. Dieťa rozbalí svoje darčeky a v tom sa k nim naťahujú ďalšie páry rúk. „Požičaj…, ukáž…, iba na chvíľu…“  „Ale to je predsa moje!“

Je to ťažké. Na jednu stranu si človek povie nech požičia, veď sa s tým doma zahrá koľko chce. No na druhú stranu pozrime sa na to cez seba. Ako by sme sa cítili keď dostaneme novú vec a hneď bez toho, že by sme si ju užili by sme ju museli požičať?

Takže toľko k (ne)rozbaľovaniu darčekov priamo na oslave. Tento rok prvý krát vyskúšame nerozbaľovať. Myslím, že ak syna na to vopred pripravím tak to bude bez problémov. Chcela by som aby si poriadne užil svojich pozvaných hostí a hlavne program, ktorý bude mať pripravený.

A darčeky? Tie si rozbalíme potom v kľude osamote, bez hostí. Bude mať dostatok času i priestoru aby si ich poriadne užil. A čo vy? Čo si myslíte o (ne)rozbaľovaní darčekov? Ako to je u Vás na oslave?

PS: Vedeli ste, že čo sa týka spoločenskej etikety tak na malých oslavách sa darčeky otvárajú pred hosťami, no na veľkých sa odkladajú bokom a otvárajú neskôr? Hmm..tak my síce bontón porušíme, ale verím, že nám bude prepáčené 😀